Autor: Irena Jenčová | EURACTIV.sk
Slovenská vláda požaduje, aby boli jadro a plyn zaradené do taxonómie zelených investícií. Nekompromisným postojom tým tlačí na Komisiu a blokuje investičné pravidlá pre zelenú energiu, tvrdí europoslanec Hojsík.
Európska únia potrebuje nastaviť kritériá pre zelené investície, aby usmernila súkromný a verejný kapitál do udržateľných firiem a projektov. Preto prišla s Taxonómiou udržateľných investícií, ktorá má investorom poskytnúť spoločnú definíciu toho, čo je a čo nie je zelené.
Členské štáty sú dlhodobo rozdelené v otázke, či má figurovať zemný plyn a jadro v taxonómii zelených investícií. Keďže nevedeli nájsť konsenzus, rozhodnutie nechali na Európsku komisiu. Tá by mala prísť s návrhom vyhlášky – takzvaného delegovaného aktu pre plyn a jadro – pred koncom tohto roka.
Podľa slovenského europoslanca Martina Hojsíka Slovensko tvrdo tlačí na to, aby presadilo jadro a plyn medzi udržateľné investície a zároveň odsúva platnosť pravidiel pre obnoviteľné zdroje.
„Slovenská vláda sa na Rade postavila za to, aby sa predĺžilo posudzovania prvého návrhu o zelenej energii a adaptačných opatreniach. To sa napokon odložilo o dva mesiace. Spolu s ďalšími krajinami sa tak snažia vydierať Komisiu, aby do taxonómie zaradila plyn a jadro,“ objasňuje Hojsík pre EURACTIV Slovensko.
Náznak, čo je možné očakávať v návrhu Komisie, prinieslo vyjadrenie šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyen na sociálnych sieťach po októbrovom európskom summite, kde hlavy štátov diskutovali o rekordných cenách energií.
„Potrebujeme viac obnoviteľných zdrojov. Sú lacnejšie, neobsahujú uhlík a sú domáce,“ napísala predsedníčka eurokomisie na Twitteri.
„Potrebujeme aj stabilný zdroj, akým je jadro a počas prechodu aj plyn. To je dôvod, prečo predložíme náš návrh taxonómie, “naznačila.
Slováci pretláčajú jadro a zemný plyn
Hlavnou témou summitu európskych lídrov minulý týždeň v Bruseli aj zvláštneho stretnutia ministrov hospodárstva tento týždeň v Luxemburgu boli rekordné ceny energií. Zástupcovia slovenskej vlády však na oboch hovorili aj o taxonómii udržateľných investícií.
Európska únia by mala doplniť taxonómiu podporovaných zdrojov energie o jadro a na prechodné obdobie aj o zemný plyn. Uviedol to na utorkovom rokovaní Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Únia podľa neho nemôže ignorovať nízkouhlíkové zdroje, ktoré prispievajú k stabilite trhu s elektrinou.
Podľa slovenskej klimatickej koalície (SKK), ktorá združuje zelené mimovládky je tvrdenie slovenskej vlády, že zemný plyn potrebujeme na stabilizáciu cien energií „odvážne“ zvlášť v čase, kedy nám práve tento zdroj výrazne navýšil ceny.
Ministerstvo hospodárstva presadzuje mylnú predstavu, že taxonómia je o zakonzervovaní súčasnej energetiky, tvrdí Juraj Melichár z Priateľov Zeme-CEPA pre EURACTIV Slovensko. Európska únia podľa neho však v rámci taxonómie hovorí o udržateľných aktivitách, ktoré chránia prírodu, ľudí a budúce generácie.
Jadrová energia a zemný plyn nasledujúce roky popredné miesto v európskom energetickom mixe, myslí si Karol Galek.
„Preto je nutné, aby Komisia predstavila ďalší delegovaný akt o taxonómii udržateľných investícií čo najskôr. Ten by mal zohľadňovať vedecké závery o jadrovej energii a úlohu zemného plynu pri dekarbonizácii,“ povedal štátny tajomník vo svojom vstupe na stretnutí Rady.
Ďalší odklad zverejnenia pravidiel pre jadro a plyn by bol podľa neho „neakceptovateľný“, lebo by nerešpektoval záujmy európskych občanov. Meškanie zo strany Komisie podľa neho bude mať tiež negatívny vplyv na stabilné a predvídateľné prostredie pre investorov.
„Ministerstvo pri presadzovaní vyšších hraníc udržateľnosti v taxonómii ignoruje fakt, že plyn je fosílny zdroj porovnateľný s uhlím. V dôsledku únikov metánu pri ťažbe a preprave výrazný vplyv na klimatickú zmenu,“ hovorí Lucia Szabová zo SKK Pre EURACTIV Slovensko.
Podľa správy Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) je potrebné znížiť emisie metánu o 45 percent do roku 2030. Konzervatívna Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odporúča ukončenie predaja kotlov na fosílny plyn do roku 2025, aby bolo možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, upozorňuje Szabová.
Postoje, ktoré slovenská vláda presadzuje na európskej úrovni, považuje Juraj Melichár za nezodpovedné, keďže sú v rozpore s deklarovanou snahou Slovenska o znižovanie emisií.
Zároveň táto pozícia slovenskej vlády nepomáha ani v situácii, keď ceny energií prudko rastú. „Zabezpečiť stabilitu a nižšie ceny pre slovenských obyvateľov dokážeme najmä podporou znižovania energetickej náročnosti vo všetkých sektoroch a podporou lokálnych obnoviteľných zdrojov energie. Ministerstvo by malo chrániť primárne občanov Slovenska a nie vybraný priemysel,“ upozorňuje Juraj Melichár.
Budú obnoviteľné zdroje drahé?
Európska komisia zdôrazňuje, že za stúpajúcimi cenami energií sú okrem iných faktorov aj nedostatočné investície do obnoviteľných zdrojov a závislosť európskych štátov na dovoze fosílnych palív.
Klimatický šéf Komisie Frans Timmermans opakovane prízvukoval, že kým ceny fosílnych palív prudko rastú, náklady na výrobu obnoviteľnej energie zostávajú nízke a stabilné.
Stúpajúce ceny energií by podľa neho nemali členské štáty paralyzovať, ale ich naopak povzbudiť, aby prešli rýchlejšie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň musia zabezpečiť, aby zelená energia bola dostupná pre každého, pripomenul klimatický šéf Komisie.
„Keby sme mali zelenú dohodu o päť rokov skôr, boli by sme paradoxne v lepšej pozícii. Naša závislosť na fosílnych palivách a zemnom plyne by bola nižšia,“ povedal výkonný podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans Európskemu parlamentu v Štrasburgu.
Štátny tajomník Karol Galek však na stretnutí ministrov zdôraznil, že „vyššie ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť zvýšia ceny energií a ľudia by to mali vedieť“.
S tým nesúhlasí slovenský europoslanec Martin Hojsík. Podľa neho je to práve plyn, ktorý zvýšil ceny energií, kým obnoviteľné zdroje sú v súčasnosti najlacnejším zdrojom energie.
„Obnoviteľné zdroje neovplyvňuje, či prezident Putin pritiahne kohútik alebo nie. Tváriť sa, že viac plynu je riešením energetickej a cenovej krízy, je úplne nesprávne. Je to elementárne nepochopenie situácie. Potrebujeme naopak viac obnoviteľných zdrojov ako je napríklad geotermálna energia, ktorú nám Putin obmedziť nedokáže. Riešením je zamerať sa na úspory a efektívnosť využívania energie a produkovať ju lokálne a udržateľne.,“ myslí si Hojsík.
Rozpoltená Európa
Európska exekutíva zatiaľ svoj návrh týkajúci sa plynu a jadra nezverejnila. Táto otázka rozdeľuje členské štáty už viac ako tri roky.
Nariadenie o taxonómii bolo nakoniec prijaté minulý rok s tým, že investičné pravidlá pre jednotlivé typy činností a zdroje energie budú upravené takzvanými delegovanými aktami.
V roku 2019 Francúzsko, Británia a ďalšie východoeurópske štáty pohrozili, že budú vetovať nariadenie o taxonómii kvôli obavám, že jadrová energia nie je explicitne zahrnutá ako „zelený“ zdroj energie.
Jadro síce ako zdroj energie produkuje veľmi nízke emisie skleníkových plynov, no pochybnosti o udržateľnosti vzbudzuje nakladanie s jadrovým odpadom.
Európska komisia dala preto vypracovať svojmu výskumnému centru (Joint Research Centre – JRC) analýzu, zaradiť jadrovú energiu medzi „prechodové“ aktivity, ktoré pomáhajú dosiahnuť ciele znižovania emisií. Ich záver je jednoznačný. Jadrová energia spĺňa podmienky pre to, aby bola označená za udržateľnú.
„Analýzy neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny,“ uvádzajú výskumníci v správe.
Kontroverzie pri taxonómii však vzbudzuje aj zemný plyn. Skupina desiatich európskych krajín vrátane Slovenska, uplatnila svoje právo veta pri prvej sérií pravidiel implementácie taxonómie, pretože nezahŕňali plyn ako „prechodné“ palivo.
Následne prišla energetická kríza. Tá na jednej strane podčiarkla závislosť Európy na dovoze fosílnych palív, na druhej strane zdôraznila kľúčovú otázku zabezpečenia nízkouhlíkovej energie v dostatočnom množstve a za dostupné ceny pre spotrebiteľov.
Podľa europoslanca Hojsíka nemôžu byť jadro ani plyn delegovaným aktom vyhlásené za „udržateľné“. Nariadenie o taxonómii, s ktorým súhlasilo aj Slovensko a ktoré je právne nadradené delegovaným aktom, totiž hovorí o tom, že za udržateľnú formu energie je možné považovať len obnoviteľné zdroje. „Slovenská republika tak súhlasila s tým, že jadro nemôže byť v rámci taxonómie označené ako zelená energia“, zdôrazňuje europoslanec.
„Okrem udržateľných aktivít, však taxonómia obsahuje aj kategóriu takzvaných „prechodných“ aktivít. Pre tie definuje kritériá článok 10 odsek 2. nariadenia. Ak ich jadro a plyn splnia, tak ich bude možné navrhnúť ich zaradenie do tejto kategórie. Je však problém, ak sa členské štáty vrátane Slovenska tvária, že chcú dostať jadro medzi udržateľné technológie,” tvrdí Hojsík.
Komisia sa podľa neho snaží vyhovieť protichodným požiadavkám členským štátom. Zároveň však nesmie ísť delegovanými aktami o plyne a jadre proti samotnému nariadeniu o taxonómii udržateľných investícií. „Na to, aby mohla taxonómia fungovať, tak delegované akty musia byť v súlade so samotným nariadením ako nadradeným právnym aktom. Ak to tak, skôr či neskôr ho niekto napadne na súde. Pre finančné trhy to bude nepoužiteľné,“ myslí si slovenský europoslanec.
Jantárová kategória
Diskusia však napriek kontroverziám pokračuje, Na podnet Francúzska sa 18. októbra stretli zástupcovia podobne zmýšľajúcich krajín Únie, aby diskutovali o jadre a zemnom plyne v kontexte taxonómie. Diplomati uviedli, že na stretnutí sa diskutovalo o kompromisných návrhoch technických kritérií pri posúdení udržateľnosti plynových a jadrových elektrární.
Diplomati pre portál EURACTIV uviedli, že na tomto stretnutí sa zúčastnili Bulharsko, Cyprus, Česko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
Zdá sa, že diskusia sa posunula ďalej. Otázkou už nie je, či jadrová energia a plyn majú svoje miesto v taxonómii zelených financií. Teraz ide o to, ako ich zahrnúť tak, aby podporili zelenú transformáciu a zároveň rešpektovali vedecké kritériá taxonómie bez greenwashingu.
Odpoveď na túto otázku pravdepodobne prišla minulý týždeň od komisárky EÚ pre finančné služby Mairead McGuiness.
Nariadenie EÚ o taxonómii vytvorilo tri kategórie pre udržateľné investície: „zelené“, „podporné“ a „prechodné“. V rozhovore pre Financial Times McGuiness povedala, že možným kompromisom by mohlo byť vytvorenie novej, „jantárovej“ kategórie, pre činnosti, ktoré nie sú „zelené“ ako také, ale stále sú užitočné pre zelený prechod. Komisia sa tiež zaoberá predefinovaním „prechodnej“ kategórie, aby sa predišlo tomu, aby sa taxonómia stala príliš „binárnou“, povedala McGuiness.
Jej slová naznačujú, že Komisia pri hľadaní kompromisu uvažuje o vytvorení novej medzikategórie. Tá by definovala jasné kritériá, kedy bude využívanie jadrovej energiu a plynu považované za udržateľné
Total views : 18828